A basa Barbora je pochovaná. Fašiang sa kráti, už sa nenavráti. Podľa tejto obyčaje 2.2.2008 členovia folklórnej skupiny Brezinky s veľkým zármutkom pochovali basu Barboru. No kým tak učinili, dobre sa najprv zabavili. A aby túto udalosť neprežívali len sami, zavolali si k tej veselosti i smútku celú dedinu. A veru ich prišlo neúrekom. To sa ešte v Polomke nestalo, aby sa vypredali dve predstavenia. Všetka česť Vám polomcania. Fašiangový program s veľkým aplauzom začali deti z detského folklórneho súboru Brezinky. Aj náš malý zbojník, čo sa už dosť po horách nachodil so svojimi švárnymi dievčinami a cigánska banda chlapcov a dievčat, čo sa chcela o dušu zabávať, to roztočili vo veľkom štýle. Skvelé kostnýmy, rytmus a temperament naladil divákov do pravej fašiangovej atmosféry. Nasledovali starší súboristi v programe "U kováča". To tiež nie je len tak, kone podkúvať. Treba si pritom i zaspievať i najnovšie rajky prebrať. A potom v nohy strateného koňa hľadať. Učni, teda mládenci súboristi, dielňu poriadili a mohli si tiež zaspievať a zatancovať. Ku večeru sa všetci zišli v dome gazdinej, kde bola dievka na vydaj na páračky. Zaspomínali staré príhody o strigôňoch a strašidlách, chlapci dievky vykrútili len tak perie lietalo, ženy párali a tárali a chlapci tiež prispeli príhodou či pesničkou. Večer ubehol a bolo sa treba pripraviť basu pochovať. Medzitým však nádejné hviezdičky – finalisti Polomskej superstar zabávali, ale hlavne prekvapili obecenstvo svojím umením, talentom a priebojnosťou. Mnohí iste ani netušili že tu také hviezdy máme. Pyco a Adela to však iste vedeli a preto sa na finalistov náležite pripravili. Outfit / teda oblečenie/ bolo neidentifikovateľného štýlu, ale im dvom to náramne svedčalo. Tromfli ich len polomskí speváci a speváčky, ktorí okrem výšky postavy v ničom nezaostávali za súčasnými hviezdami šoubiznisu. A prišiel čas pochovať basu Barboru. Smútočný sprievod bol dlhý, uplakaný a plný úprimne trúchliacich pozostalých. Nečudo. Bez basy sa žiadna tancovačka neudeje. Pospomínali jej strastiplnú cestu k úspechom nielen doma ale i vo svete. Kde akú skúsenosť nabrala, kde sa spustila, čo sa odzrkadlilo i na jej zdravotnom stave. A tak musela ukončiť svoju životnú púť. Rozlúčiť sa s ňou prišli veštci, ktorí ju mali radi a nejednu noc pri nej prespievali i pretancovali. Len na spoločenskom protokole si drahí smútiaci mohli dať viac záležať. Síce podľa ich vyjadrení tak aj urobili no výsledok sa minul námahe. Však im to asi basa Barbora odpustí, keď po veľkej noci opäť spustí svoje známe tóny. Ale dovtedy ticho a kľud.