História

Do 13. storočia boli lesy Horehronia kráľovským poľovným revírom. Koncom 13. storočia tu vznikali prvé banícke osady s ťažbou striebra a zlata. Ďalšie osady na Horehroní v 14 storočí vznikali na nemeckom emfyteutickom (dedičnom) práve. Od konca 15. storočia do 17. storočia zasiahla do rozvoja územia valašská kolonizácia a aj Polomka vznikla na valašskom práve (poddaným bola odpustená štátna - kráľovská daň). Z rôznych historických prameňov je možné sa domnievať, že Polomka vznikla už začiatkom 14. storočia, písomné doklady však neboli nájdené. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1525, keď "obyvateľ Polomky Alex nechcel predať syr Konôpkovi z Brezna za nehodnotnú mincu". Viac správ o Polomke sa zachovalo až od polovice 16. storočia, keď tu žilo 

Obr. 3. Dobový kroj                                  prevažne roľnícke a pastierske obyvateľstvo.

Dejiny Polomky sú úzko späté s hradom Muráň a s muránskym panstvom, ktoré sa rozprestieralo v údolí Muránskeho potoka, patrila k nemu časť Spiša po Hranovnicu a Vikartovce, ako aj časť údolia Hrona po Brezno. Polomka bola najväčšou dedinou muránskeho panstva podľa rozlohy ornej pôdy. Táto skutočnosť sa odrážala aj v počte gazdov a želiarov, v počte dobytka.
Počet obyvateľov Polomky vzrástol od roku 1551 do roku 1605 z 9 rodín na 37. Už v tomto období Polomka mala významné osobnosti z rodiny Hreblayovcov, ktorí získali zemiansky titul a s ním vlastný erb.

Pečať Polomky je známa v odtlačku z roku 1737. Mala okrúhly tvar, priemer 28 mm. Averz má obraz Najsvätejšej trojice. Kruhopis: latinsky - Sigilium pagi Polonka iuxta Gron - Pečať dediny Polomky nad Hronom. Obr. 4. Prvá známa pečať obce Polomka

Prvé správy o cirkevnej organizácii poznáme zo 16. storočia, keď stál v Polomke drevený kostol. Nový, murovaný kostol začal stavať palatín Uhorska František Vešeléni s manželkou v roku 1666. Vysvätený bol 29. septembra 1669. Naproti fare stála škola, postavená bola z dreva a mala dve miestnosti. Prvá zmienka o učiteľovi sa zachovala z roku 1701.
V Polomke bol aj útulok pre chudobných ľudí - "špitáľ", ktorý vybudoval gróf Štefan Koháry pre 12 chudobných a vytvoril na jeho udržiavanie základinu 4500 rýnskych zlatých, ktorú uložil v Rimavskej Sobote na 6 % úrok. Dnes v tejto budove sídli malé múzeum - pamätná izba obce.

Prví obyvatelia sa zaoberali predovšetkým pastierstvom oviec a ich produkty tvorili základ potravy obyvateľstva. Vzhľadom na vlhké podnebie, krátke vegetačné obdobie a neúrodné pôdy, pestovali sa v Polomke z poľnohospodárskych plodín predovšetkým krmoviny. Z obilnín sa pestoval ovos, jarec a žito. Okrem toho sa pestovali vo väčšej miere strukoviny, ktoré sa postupne v 19. storočí nahrádzali zemiakmi.

Významnou textilnou plodinou bol ľan a konope. Spracovanie týchto plodín zabezpečovalo prácu žien počas jesenného a zimného obdobia.

Všetky práce si gazdinky zabezpečovali samé až po konečný výsledný produkt - plátno, ktoré ešte aj v dnešnom období tvorí hlavnú súčasť ľudových odevov. V 19. storočí nastal rozmach remesiel a povozníctva, pretože v tom čase bolo už rozvinuté lesné hospodárstvo, ktoré produkovalo stavebné drevo, šindle a rezivo pre domáci i zahraničný trh, tiež nevyhnutné priemyselné palivo - drevené uhlie pre železiarske podniky. Bola vybudovaná i priemyselná píla na vodný pohon. V tomto čase mala Polomka aj vodný mlyn a pivovar.

Nepriaznivé ekonomické pomery na začiatku 20. storočia citeľne zasiahli chudobné Horehronie i samotnú Polomku. Začalo sa vysťahovalectvo do Austrálie, Francúzka a do Ameriky. Prvá svetová vojna Polomku priamo nezasiahla, no zhoršila už aj tak biedny život obyvateľov. Po vojne sa bieda ešte naďalej prehlbovala. 12. novembra 1932 sa obyvatelia Polomky vzbúrili proti krutým exekútorom, ktorí pripravili mnohé rodiny o strechu nad hlavou. Táto udalosť sa zapísala do dejín ako Polomská vzbura. Počas SNP patrila Polomka medzi povstalecké obce. Mnohí Polomčania boli v povstaleckej armáde a v rôznych partizánskych brigádach. V horskej chate Pod Veľkým bokom a v chatke Pod Homôlkou sa usadili členovia angloamerickej vojenskej misie, ako aj slovenskí a sovietski partizáni. 26. decembra 1944 boli špeciálnou jednotkou Edelweis napadnutí, zajatí a odtransportovaní do koncentračného tábora Mauthausen, kde ich popravili.

Polomka bola oslobodená rumunskými a sovietskymi vojakmi 30. januára 1945. Po 2. svetovej vojne zaznamenala všestranný rozmach, najmä vo výstavbe rodinných domov a bytov. V roku 1976 bol vybudovaný Drevokombinát - závod na spracovanie drevnej hmoty a výrobu drevárskych výrobkov. Rast zaznamenalo aj poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo. Prevažne s dobrovoľnou pomocou občanov sa v obci postavili mnohé stavby, ktoré obyvateľom Polomky slúžia dodnes - základná škola, materská škola, kultúrny dom, požiarna zbrojnica, dve budovy zdravotného strediska s piatimi ambulanciami, farský úrad, dom smútku, športový štadión, čerpacia stanica pohonných hmôt.